Pôvodom bol Slovák (Slavus). Stredné školy pravdepodobne vychodil v rodisku. Do františkánskej rehole vstúpil 01.09.1769 v kláštore Svätej Kataríny. Vtedy prijal meno Anton. Dva ročníky filozofie a takisto dva ročníky teológie študoval na františkánskych učilištiach. Tretí ročník bohoslovia vychodil na Trnavskej univerzite. R. 1776 ho ešte ako študenta vysvätili za kňaza. Štvrtý ročník vychodil na univerzite v Pešti. Všetky skúšky absolvoval s výborným ohodnotením, takže po absolutóriu ho Peštianka univerzita uznala za schopného vyučovať filozofiu a teológiu na všetkých učilištiach v provincii, ako aj na vlastnej univerzite.
Účinkoval vo viacerých konventoch Mariánskej provincie ako pedagóg a magister novicov. Dva razy bol provinciálnym poradcom a v dvoch trojročiach aj provinciálom Mariánskej provincie so sídlom v Bratislave (1812 – 1815), (1821 – 1824). Ako provinciál nariadil niekoľko užitočných vecí pre provinciu a klerikov, napríklad, aby sa klerici i po noviciáte učili hrať na organe a cvičili sa v chorálnom speve. P. Greguška bol v r. 1822 členom národnej cirkevnej synody, ktorú sa konala v Bratislave na podnet arcibiskupa Alexandra Rudnaya.
V slovenskej literatúre nemáme od neho nijakú písomnú pamiatku, ale o ňom áno. Bernolákovec Vojtech Šimko mu venoval „Na deň swého Mena Pripísané Werše, Roku 1789″. Taktiež na Greguškov rozkaz Šimko preložil „Skrownú Knižku Franciškánskú” z latinčiny do slovenčiny, vytlačenú v Trnave 1814.
Počas svojho pôsobenia na čele provincie pokračoval v spracovávaní jej dejín známych pod názvom Antiquarii Provinciae Sanctae Mariae in Hungaria Ordinis Minorum Sancti Francisci collectanea (Zozbierané starožitnosti Provincie Panny Márie v Uhorsku Rehole menších bratov sv. Františka), ktoré začal písať jeho predchodca Eugen Kosa (1714 – 1783), potom na neho nadviazal Bernard Balog (1742 – 1818), nakoniec Greguška, ktorý spracoval obdobie r. 1808 – 1827. Toto dielo sa neskôr stalo vzorom pre vznik podobných prác rehoľných autorov. Skladá sa z dvoch častí; prvá mapuje dejiny provincie od príchodu prvých minoritov do Uhorska, druhá sleduje vývoj jednotlivých konventov, ktoré boli súčasťou provincie. Medzi ne autori zaradili i konventy klarisiek. Podklady čerpali z provinčného a konventných archívov, ktoré sa zachovali iba v torzach, preto údaje v Antiquarii collectanea sú jedinečné a majú veľký význam pre výskum dejín rehole na Slovensku. Písal ich po latinsky. Pozoruhodné je, že pri záznamoch z druhého greguškovho provinciálatu (Concisi annales) je meritórny záznam o literárnej činnosti Vojtecha Šimku. Po slovensky to znie: „P. Vojtech Šimko zložil po slovensky slávne básnické dielo o štyroch posledných veciach. Dielo je spestrené citátmi z Písma svätého a zo sentencií svätých otcov. Do slovenčiny preložil báseň kňaza Juvenka. Taktiež poslovenčil výklad na regulu sv. Františka podľa Kiliána Kazenbergera. Jestvujú aj iné vytlačené básne, no aj ďalšie slovenské básne v rukopise.”
BIBLIOGRAFIA: Antiquarii Provinciae Sanctae Mariae in Hungaria Ordinis Minorum Sancti Francisci collectanea. Latinský rukopis, ktorý začal písať p. Eugen Kosa. Pokračovateľom za roky 1808 – 1827 bol P. Anton Greguška.
LITERATÚRA: Concisi Annales Provinciae S. Mariae Ordinis minorum. Posonii 1851, 118 n. a 121; S. Farkas: Scriptores Provinciae Hungariae Refortmatae nunc S. Mariae. Bratislava 1879, s. 111 a nasl.; P. L. Danišovič: Dejiny minoritov I. Bratislavu 1934, s.13 a nasl.; C. Lepáček: Vojtech Šimko, spisovateľ Bernolákovej školy. Turč. Sv. Martin 1942, 93 n; V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio. 1979. s.83 a nasl.; LKKOS str.417 – 418 sprac. Rudolf Hudec