Narodil sa 08.10.1913 v Dolnom Piali, diecéza Trnava. Ako šestnásťročný vstúpil najprv k františkánskym terciárom vo Fiľakove. Do noviciátu vstúpil 13.08.1932 a prvé sľuby zložil v Trnave 14.08.1933. Slávnostné rehoľné sľuby zložil do rúk pátra provinciála Bruna Böhma 25.05.1939 v Bratislave.
V r. 1939 bol vyslaný na službu do generálnej kurie františkánov v Ríme, kde pôsobil deväť rokov. Potom bol daný na dobu 5 rokov na výpomoc kustódii Svätej zeme. Do Jeruzalema prišiel v r. 1948. V čase jeho príchodu žilo v Jeruzaleme desať slovenských františkánov, postupne však zomreli a brat Salezius zostal sám zo staršej generácie.
Namiesto 5 rokov pôsobil vyše 50 rokov vo Svätej zemi v kláštore v Betánii, čo je predmestie Jeruzalema. Betánia ja arabská dedina, v ktorej sa nachádza aj Lazárov hrob, z ktorého bol vzkriesený Ježišom.
Aj po mnohých rokoch mimo Slovenska zostal brat Salezius úzko spojený s domovom. V r. 1993 navštívil brata Michala a hrob svojej matky na Slovensku. Vo Svätej zemi sa po r. 1991 často stretával s krajanmi – pútnikmi, ktorí ho vyhľadávali, aby ich sprevádzal. Mal radosť, keď ich mohol obdarovať ružencom, obrázkami alebo Božím slovom.
V posledných rokoch života svoje ťažkosti a bolesti prenášal na „Horu lásky“, ako nazýval Kalváriu. V tieto roky ho sprevádzal najmä brat Eliáš Šoltés, ktorý vtedy študoval v Jeruzaleme. Brat Salezius zomrel 14.02.1998 v Betánii – Jeruzalem. Za 50 rokov strávených vo Svätej zemi vykonal mnoho pre misie, ale aj pre slovenskú reč a dobré meno Slovákov. V slovenskej enkláve často znela slovenčina. V tom ho podporovali bratia Fr. R. Vaš, H. Hanuš, ako aj P. Libor Mattoška.
LITERATÚRA: Ján Svätokrížny: Slovenský misionári vo svete v 20 storočí, str.89.
