Ľudovú školu navštevoval v Kolárove. Šesť rokov študoval na gymnáziu v Komárne. R. 1845 vstúpil do františkánskej rehole. Filozofiu študoval v Segedíne, teológiu v Gyongyosi. Po krátkom pobyte v subotickom kláštore sa r. 1848 vrátil naspäť a po zložení rehoľných sľubov a ukončení štúdia teológie v Kecskeméte ho r. 1850 vysvätili za kňaza.
Od r. 1851 pôsobil ako profesor gymnázia v Gyongyosi, od r. 1853 v Jászberényi a v r. 1854 – 1856 na gymnáziu v Subotici. Od r. 1856 bol kazateľom v Kecskeméte i vo Fiľakove a vypomáhal v jeho okolí ako farár. Od r. 1858 pôsobil v Jágri a r. 1861 sa stal vychovávateľom v rodine komposesora Fejéra v Malých Zálužiciach. Od r. 1863 zastával funkciu zástupcu v kláštore vo Vacove (1863 -1868) aneskoršie sa stal gvardiánom kláštora (1869 – 1889). Literárne spracoval dejiny Vacova a spracúval i prekladal do maďarčiny cirkevne – historické práce. Niektoré uverejňoval v maďarských odborných časopisoch.
BIBLIOGRAFIA:
A pápaság érdemei a társadalmi világrend, tudomány, irodalom és hazánk körül (O pápežských zásluhách o svetový poriadok, vedu, písomníctvo a vlastenectvo, Vacov 1867); Isten mündenünk. Ima és énekeskönyv… (Večný Boh. Modlitebná knižka a spevník…, Pešť 1867); A szerzetes rendek egyetemes történelme… 1—5 (Všeobecné dejiny rehoľných rádov…, Pešť 1867-1868). Jeho preklady: Heinrich, J.: A kolostorok és elleneik a jélen korban (Kláštory a ich odporcovia v prítomnosti, Vacov 1867); Heinrich, J.: A kolostorok a történelemben (Kláštory v dejinách, Vacov 1867); Vosen, K. H.: Kolping legény-egyletének erkölcsi és társadalmi jelentösége (Význam Kolpingových mravných a spoločenských mládežníckych spolkov, Vacov 1867); A római pápák történelme… 1-8 (Dejiny rímskych pápežov…, Segedín – Pešť 1869-1871); A váczi könyvnyomdászat története (Dejiny vacovského kníhtlačiarstva, Vacov 1875); Vácz város története 1-9 (Dejiny mesta Vacova, Vacov 1880-1888; výsledok dvadsaťpäťročnej odbornej práce na diele). V Budapešti vyšli r. 1883 dve jeho publikácie o III. ráde sv. Františka.
LITERATÚRA:
Slovenskí biografický slovník III. Martin 1989, s.37; Szinnyei, J.: Magyar Írok élete és munkái 5. Budapešť 1897, s.1023-1025; Révai Nagy Lexikona II. Budapešť 1914, s.252.; LKKOS str. 641- 643 spracoval Vojtech Strelka.
