Dátum a miesto narodenia, ako aj vstup do rehole a pobyty v kláštoroch ostávajú nezistené pre neprístupnosť prameňov. Isté je, že bol františkánom Salvatoriánskej provincie. V r. 1741 bol gvardiánom v kláštore v Hlohovci. No určitú dobu býval v kláštore v Skalici. Dokazuje to skutočnosť, že tam umrel.
Krátko pred smrťou tam napísal užitočnú latinsko – slovenskú príručku pre františkánskych terciárov: Instructiones salutaris poenitentiae Tertii Ordinis. Celý titul knižky po slovensky znie: Poučenie o spasiteľnom pokání Tretieho rádu podľa reguly pre svetských terciárov, spísanej Serafínskym svätým Otcom Františkom, potvrdenej Mikulášom IV. a vysvetlenej Júliusom II., Levom X., Klementom VII. a XII. Toto poučenie je užitočné pre všetkých veriacich kresťanov v záujme ich duševného spasenia. Spísal Brat Augustín Pistoris v roku Pána 1749 Skalica. V tejto knižke na strane 49 Pistoris výslovne píše (tam po latinsky): „Zhromaždenia a schôdzky svetských terciárov sa v našom kláštore v Skalici slávia každú druhú nedeľu v mesiaci o tretej popoludňajšej hodine.” Týmto máme potvrdené, že P. Augustín Pistoris knižku naozaj napísal v Skalici. Tretí rád v Skalici bol zavedený v r. 1748. P. Augustín bol istotne prvým terciárskym riaditeľom. Preto sa aj postaral o terciársku príručku. Zdá sa však, že ju chystal len pre riaditeľa, ktorým bol vždy jeden páter z kláštora, lebo zostala len v jednom rukopisnom exemplári, a obsahuje i latinské state. V knižke sa spomína aj arcibratstvo pásikárov sv. Františka, ktoré bolo v skalickom kláštore už v r. 1632. Je tu i slovenská pobožnosť Krížovej cesty, ktorá sa v tom istom kláštore odbavovala len od r. 1745. Pistoris tam pravdepodobne už vtedy býval a sám príslušnú pobožnosť zostavil. V podstate tak, ako sa dodnes najmä v pôste odbavuje.
Obsah knižky je nasledovný: Povzbudivý príhovor a poučenie pre terciarov (latinsky pre direktora), poučenie o terciárskych odpustkoch (latinsky), udeľovanie generálnej absolúcie (slovensky), odbavovanie terciárskeho zhromaždenia, prijímanie do rádu a profesia (slovensky), odbavovanie Krížovej cesty o 14 zastaveniach s piesňou: Stala Matka litugici atď. (slovensky), napokon výťah z pravidiel arcibratstva pásikárov (slovensky).
Všetok text je písaný krásnym zreteľným písmom. Jednotlivé časti sú oddeľované, iniciálky sú ozdobne kreslené. Celá knižka je akoby bibliofilsky upravená. Čo sa jazyka týka, nie je to „skaličtina”, ale pekná slovenčina, čistejšia než vo vtedajších tlačených knihách. Pistorisova terciárska knižka je obsahom i formou užitočná pre samotných terciarov, no i hodnotným prínosom pre slovenskú jazykovedu. Slovenská akadémia vied v Bratislave má jej slovenské časti odfotografované pre Historický slovník slovenského jazyka.
BIBLIOGRAFIA: INSTRUCTIONES Salutaris Poenitentíae Tertii Ordinis Quae In Regula a Seraphico Sancto Patre Francisco Saecularibus Tertiariia Praescripta, a Nicolao IV. confirmata ac Julio II. Leone X. Clemente VII. et XII. declarata. Ad utilitatem omnium Christi Fidelium pro negotio Animae suae utiliter tractando. Conscriptae per Fratrem Augustinum Pistoris Anno Domini 1749. (Skalica.) Latinsko – slovenský rukopis veľkosti 17.5 x 11.5 cm, 123 popísaných neoznačených strán, väzba v hladkej červenkastej koži. — Pistorisovu terciársku príručku spomenul Teodorik Zúbek v úvode ku knižke Metoda Luckého: Serafínska cesta. Prešov 1949.
LITERATÚRA: V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979, s. 135 – 136; LKKOS str.1082 spracoval Július Pašteka
