Karol Mládek sa narodil 17.01.1912 v Malackách. 25.08.1927 vstúpil do Rehole menších bratov – františkánov, kde prijal rehoľné meno Benvenút. Od r. 1928 bol bohoslovcom v Trnave. Kňazom sa stal 29.06.1936. Po vysviacke pôsobil v kláštore v Malackách, v Žiline (1940) a v Nižnej Šebastovej (1942). Tam ho zastihla barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950. Istý čas ho však likvidátori nechali v kláštore kvôli súpisu majetku. Ale ani jeho neminulo sústredenie. Na konci apríla 1950 ho deportovali do Kostolnej.
Koncom apríla na základe dohovoru kanonika Mons. Karola Jarábka a prednostu SLOVÚC-u E. Göllnera trnavský apoštolský administrátor ThDr. Ambróz Lazík ustanovil „dočasných správcov fakticky uprázdnených fár.“ Okrem nich určil aj deviatich „výpomocných kaplánov“, medzi ktorými bol aj P. Benvenút. Biskup ho určil do Sv. Petra pri Komárne. K tomu pravdepodobne nedošlo, lebo v roku 1950 ho A. Lazík ustanovil do Šaštína spolu s Emilom Masárom. V r. 1955 bol vdp. Karol Mládek preložený za administrátora farnosti Prenčov. Neskôr žil v Charitnom domove v Beckove.
Posledné roky svojho života prežil od 28.01.1978 v Charitnom domove v Pezinku. Sestra Irmína, jeho opatrovateľka, si spomína: „Často sa vonku prechádzal, ale sa málokedy prihovoril.“ Zomrel 07.02.1981 v Podunajských Biskupiciach vo veku 69 rokov. Pochoval ho trnavský apoštolský administrátor, biskup Mons. RNDr. Július Gábriš, dňa 11. februára 1981 v Pezinku. Literatúra: Pezinskí kňazi obyvatelia Charitného domova, Peter Sandtner; Z osobnej kartotéky RNDr Prikryla.