Františkánom sa stal 02.10.1829, po skončení gymnázia v rodisku a rehoľné sľuby skladal 19. marca 1835. Filozofiu študoval v Kremnici a teológiu v Hlohovci a v Skalici a kňazské svätenie mu udelili 20. mája 1836. Už ako treťoročný teológ v Skalici 16.07.1835 na verejnej dišpute obhajoval teologické tézy. Pôsobil vo viacerých kláštoroch ako kazateľ, napríklad v Prešove, od roku 1847 bol zasa v Stropkove a bol kaplánom vo Vranove nad Topľou a od roku 1851 spravoval farnosť v obci Soľ. Od roku 1853 bol v šebešskom kláštore a v rokoch 1854 až 1857 bol kaplánom v Terni. Ako člen bardejovského konventu bol od roku 1858 kaplánom v Zborove a v roku 1860 zasa správcom farnosti v Lenartove. V roku 1863 bol učiteľom v Žiline, v roku 1864 bol v Skalici, od roku 1865 v Prešove a od roku 1868 zasa v Žiline. Zomrel na vodnatieľku. Zomrel na vodnatieľku. Bol posledným, ktorého pochovali v krypte pod Kostolom sv. Barbory.
Svojim kázňam dával knižnú podobu a písal ich stredoslovenčinou. Zachoval sa iba druhý zväzok nedeľných kázní a na konci pár kázní príležitostných (hody, všechsvätých, Štefan Kráľ). V tomto zväzku je autor podpísaný s poznámkou: P. Justini Márnik propria manu opus descriptum 1847. Všetkých kázní je 65. Kázne sú triezve, vieroučné a mravoučné s poukazovaním na sociálne nerovnosti v spoločnosti. Hojné príklady zo života dávajú káznam realistickú presvedčivosť.
V jeho rukopisnom prepise z r. 1842 sa zachovala Praktická uherská gramatika k dobrému slovenského národa v Uherskej krajine, spísaná skrze Karla L. Boboka a skrze Martina Durgalu (Trnava 1835) a to v knižnici žilinského kláštora. (Rizner, Bibliografia II, 40, bez Márnika.)
BIBLIOGRAFIA:
Nedeľné kázne. Zväzok druhý. Slovenské kázne z roku 1847, veľkosť 19×12 cm, strán 388.
LITERATÚRA:
V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979, s. 116-117; LKKOS str. 882 sprac. Július Pašteka