Narodil sa 27.11.1915 v Igrame. Za kňaza ho vysvätili v Trnave 29.06.1939. Pôsobil ako pedagóg vo františkánskom kláštore v Trnave a Bratislave i ako katechéta na tamojších gymnáziách.
V knihe “Akcia Kláštory” od Jána Milana Dubovského sa nachádza zmienka o jeho pobyte v centralizačnom kláštore v Podolinci, kde sa zachovala sťažnosť zriadenca na P. Krescenca: “Nový zmocnenec v kláštore II. Ján Kazík “zaviedol pri dennom nástupe prehľad tlače pre osadenstvo kláštora”. Jeden rehoľník prečítal vždy “domáce” správy, druhý zahraničné. Kazík s postrehom uvádza, že “pri tomto čítaní sa dá najlepšie zistiť charakter, ako aj vzťah k nášmu zriadeniu, nakoľko si sám vyberá články z dennej tlače z predošlého dňa”. Väčšina z tých, ktorý robili prehľad, bola opatrná. Ale 5. marca 1951 zmocnenca vyviedol z rovnováhy františkán, páter František Dubovský, rodák z Igramu (1915), ktorý vraj začal prehľad posmeškárskym tónom: “Proletári všetkých krajín, spojte sa. Komunistická pravda píše o výchove dorastu, o ťažbe uhlia v Handlovej, o vylučovaní dedinských boháčov z JRD. Zo spomenutých článkov vybral len niektoré vety, ktoré jemu lahodili na zosmiešnenie pracovného úsilia nášho pracujúceho ľudu…”
Okrem toho bol exkurzorom v Žirkovciach (dnes Širkovce) a Ratkovciach. Posledné roky žil v Malackách a neskoršie ako správca charitného domu Krížových sestier na Cerovej.
Uverejňoval náboženské úvahy väčšinou pod pseudonymom Rastislav v Serafínskom svete a vo Františkánskom obzore. Bol znalcom a ctiteľom sv. Bonaventuru, o ktorom napísal stať “Svätý Bonaventura – doctor Seraphicus” (Františkánsky obzor, r.4,1938, č.2).
Po nežnej revolúcii v roku 1989 bol nakrátko menovaný do provinčného definitória.
LKKOS JÁN LETZ