Pochádzal z Moravy. Do františkánskej rehole vstúpil v Pruskom r. 1748. Po ukončení štúdia pôsobil vo viacerých konventoch Salvatoriánskej provincie najmä ako kazateľ. Bol gvardiánom skalického konventu a provinčným definítorom. Z jeho kazateľskej činnosti sa v odpise Pavlína Bajana zachoval súbor slovenských pôstnych kázní “Cursus quadragesimalis” (Pôstne obdobie, Rukopis slovenských kázni – Skalica r. 1770). Hlavnou témou cyklu je ľudská závisť, ktorú treba vyvážiť dobrotou a štedrosťou. Štýl kázni je veľmi uvoľnený, prispôsobený intelektuálnej úrovni poslucháčov. Charakterizujú ho početné príklady zo života ľudu, ktorého pastorácia patrila k základným úlohám františkánskej literárnej tvorby: „Starodávne prísloví u našich Slováku jest toto: kdo te uderí kameňom, udri ho chlebom“.
Lit.: Gajdoš, V. J.: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland. Ohio. 1979, s.87; Gajdoš, V. J.: Barokový kazateľ Pavlín Bajan. Katolícke noviny, r. 86, 1971, č. 15, s.7.; LKKOS spracoval Rudolf Hudec.