Za kňaza ho vysvätili 23.06.1949 v Nitre, potom bol mimo pastorácie. Od r. 1971 pôsobil ako kaplán v Prešove, od r. 1974 farár v Bajerove, od r. 1990 správca františkánskeho kostola a kláštora v Prešove. Pri likvidovaní kláštorov 17.4.1950 bol v Žiline zaistený a deportovaný do Svätého Beňadika. Odtiaľ ho s ostatnými františkánmi previezli na „preškolenie” do Kostolnej pri Trenčíne, potom sa dostal na stavbu nosickej elektrárne. Dňa 01.05.1950 ho uvoľnili do civilného života, ale už 16.09.1950 ho poslali do vojenského pracovného tábora vo Svätej Dobrotivej, ďalšie miesta jeho pobytu: Strašice, Horní Planá, Kadaň, Rajhrad, Nový Jičín, Bratislava, Plavecké Podhradie, Zvolen, Hronsek, Komárno, Banská Bystrica. Všade musel ťažko pracovať. Veľké nepríjemnosti a vyšetrovanie zažil v Kadani, pretože odtiaľ ušli za hranice saleziáni A. Hlinka a páter Sitár, ktorý bol jeho spolubývajúci. Keďže sa u neho našli samizdatové letáky L. Hanusa “Hmota sa búri”. Štátny súd v Bratislave ho r. 1951 odsúdil za trestný čin neoznámenia trestného činu na trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Rehabilitovaný bol Krajským súdom v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí dňa 25.2.1991.
Z farnosti Bajerov
Počas komunizmu bol 17. apríla 1950 zaistený a deportovaný do Hronského Beňadika. Odtiaľ ho s ostatnými františkánmi deportovali do Kostolnej pri Trenčíne. Pracoval v Ptp na výstavbe nosickej elektrárne. 1. mája 1950 bol prepustený. Ešte toho istého roku bol však povolaný do Ptp v Svätej Dobrotivej. Potom nasledovali ďalšie miesta, kde manuálne pracoval ako príslušník Ptp na rozličných stavbách socializmu: v Strašiciach, Hornej Planej, Kadani, Rajhrade, Novom Jičíne, Bratislave, Plaveckom Podhradí, Zvolene, Hronseku, Komárne a Banskej Bystrici. V Kadani ho podrobili nepríjemnému vyšetrovaniu, lebo z tábora ušli saleziáni Anton Hlinka a don Sitár s ktorými bol ubytovaný v jednej izbe. Počas pobytu v Ptp bol v roku 1951 odsúdený Štátnym súdom vo Zvolene za trestný čin prechovávania nedovolenej literatúry, resp. letákov Dr. ladislava Janusa “Hmota sa búri” Odsúdili ho na päť mesiacov straty slobody. Po návrate do civilného života pracoval ako elektromontér “Krížiku” Prešov. V roku 1969 sa vrátil do kňazskej služby. V Bajerove pôsobil od roku 1974. Svojej práci sa venoval s veľkou horlivosťou. Pustil sa do opravy farskej budovy a okolia kostola v Bajerove, na ktorm bola obnovená aj fasáda. Veľmi často ho bolo vidieť na prechádzkach po okolitých lesoch, ktoré poznal ako vlastnú dlaň. V roku 1991 bol rehabilitovaný za nespravodlive odsúdenia.
Literatúra:
Štátny oblastný archív Prešov, KNV-CO, X22. LKKOS str. 1479-1480 CYRIL HlŠEM