Pochádzal z meštianskej rodiny. Jeho otec pracoval ako mäsiar. Keď im začiatkom r. 1721 vyhorel dom v Skalici, prechodne sa presťahovali do susedného Vrádišťa. Tam sa narodil syn, ktorému pri krste v Skalici dali meno Juraj. Po dvoch rokoch sa rodina vrátila do Skalice. Chlapec tu prežil svoje detstvo. Všeobecné vzdelanie získal v mestskej škole u skalických jezuitov v r. 1729-1739; od roku 1730 tam študoval spev, pravdepodobne i orgánovú hru (u Vavrinca Istvánfyho). Zanedlho sa stal diskantistom vo farskom kostole (1732), za čo dostával od mesta chlieb a šaty do svojich šestnástich rokov. Po ukončení gymnázia sa mu naskytla príležitosť študovať maliarstvo v Brne, ku ktorému mal tiež sklony a talent. On si však vyvolil kňazský stav vo františkánskej rehole. Pôsobenie františkánov dobre poznal zo svojho mesta.
V roku 1740 vstúpil do noviciátu v kláštore v Pruskom. Tam dostal rehoľné meno Pavlín. Filozofické a teologické štúdia odbavoval v kláštoroch v Jágri (1741-43), vo Vacove (1743-45) a v Leviciach (1745-46). V týchto kláštoroch popri štúdiách pôsobil aj ako organista. Za kňaza bol vysvätený v Trnave 04.12.1746. R. 1748 ho opäť preložili do Vacova, na jeseň do Szécsényi. Počas pôsobenia v maďarských kláštoroch zažíval pre svoje slovenské cítenie výsmech. Žiadal, aby bol preložený do slovenského kláštora, ale bol poslaný opäť do Egeru za učiteľa spevu a organista, kde znášal od maďarských predstavených hrubé prenasledovanie a bolo mu vytýkané, že „zadarmo žerie maďarský chlieb”. Po 9 rokoch utrpenia sa dostal konečne medzi Slovákov do Prešova, Hlohovca, Beckova a konečne späť do Skalice, kde bol nielen organistom, ale aj kazateľom. Tu zrástol s prostým ľudom, ale upadol do nepriazne erdódyovského panstva, pretože káral jeho rozmarný život. R. 1750 ho preložili za organistu do Prešova, odkiaľ ešte toho roku prešiel do kláštora v Hlohovci. Bol tam organistom a učiteľom spevu a hry na orgán pre klerikov. Občas vychádzal na vidiek ako kveštár a kazateľ. Od leta 1757 do jesene 1758 pôsobil ako organista v Beckove. Tu vytvoril významný hudobný zborník duchovných piesní: Beckovský slovenský spevník (1758). Ďalšie dva roky opäť pôsobil v Hlohovci. V máji 1760 bol preložený do kláštora v Skalici vo funkcii organistu a inštruktora spevu a hudby. V Skalici pôsobil aj ako kazateľ v kláštornom i farskom kostole. Bol vyhľadávaným kazateľom pre rozličné cirkevné slávnosti v kostoloch na Slovensku i Morave. Intenzívnej kazateľskej činnosti sa tu venoval 11 rokov. V týchto rokoch dostal vnútrorehoľný titul „multum venerandus pater“. Vykonával aj iné funkcie: Director Viae Crucis a confessarius fratrum (poverený vedením Krížovej cesty a spovedaním bratov). V rokoch 1771-72 pôsobil opäť v Beckove. Vrátil sa do Skalice, kde sa venoval prepisovaniu svojich kázni a hudobných zborníkov. Sedem rokov pred smrťou trpel slepotou a chorobou nôh. Zomrel 15.07.1792 v Skalici a pochovaný je v kláštornej krypte.
Bajanová činnosť v dejinách slovenskej kultúrnosti je dvojaká: hudobná a kazateľská. Tieto dve základné činnosti sa u Bajana len čiastočne prekrývajú. Skôr každá mala svoje vymedzené etapy. V prvej etape (1740-1760) sa venoval komponovaniu, opisovaniu hudobných zborníkov a pedagogickej činnosti. Pri tom sa však venoval aj intenzívnej príprave na kazateľskú úlohu. V druhej etape (1760-1776) bola hudba celkom v úzadí a do popredia sa dostala kazateľská činnosť a zhotovovanie čistopisu kázni (1772-1776). Konečne v tretej etape (1775-1783) sa dostala opäť ku slovu hudba, o čom svedčí osem zborníkov a početné nové skladby. Kázaval len popri hudbe. Celkovo zostalo po ňom v rukopisoch dvanásť popísaných jednotiek v deviatich fóliových zväzkoch slovenských a latinských kompozícii. Štyri z nich obsahujú prevažne slovenské duchovné piesne s folklórnym podfarbením. V ostatných sú latinské omše, litánie, antifóny a pod. Všetky sú hodnotnými pamiatkami slovenského hudobného baroka.
Bajanová hudobná tvorba zahŕňa tri činnosti: 1. kopistickú, 2. kompozičnú, 3. interpretačnú a pedagogickú. Výsledkom jeho opisovačskej činnosti bolo 14. zborníkov. V kompozičnej činnosti z obdobia 1750-78 do kategórie autentických diel (Bajanovo autorstvo viacerých skladieb je iba pravdepodobne) patria omše: Missa Neo-Nati Jesuli I-III (Omša na počesť novonarodeného Jezuliatka, 1751); Missa S. Catharinae (Omša na počesť sv. Kataríny, 1753); Missa S. Joannis Nepomuceni (Omša na počesť sv. Jána Nepomuckého, 1755); Missa S. Luciae (Omša na počesť sv. Lucie, pred rokom 1759); Missa S. Clarae (Omša na počesť sv. Kláry, 1772); Missa S. Emerami (Omša na počesť sv. Emeráma, 1778); Missa S. Casimiri (Omša na počesť sv. Kazimíra, 1778); Missa S. Vendelini (Omša na počesť sv. Vendelína, 1778); približne je to tridsať skladieb (ešte antifóny, ofertória, árie, piesne) napr. Vitaj u nás na tisíckrát (1751); Ó, Mária, Panno prekrásna (1753); Ó, svätosti najsvetejší (1754); Ó, sladká lásko, pospeš (1756); Budiž pozdravená (1758); Zaplač, nebe (1758); Ach, moja zlatá lásko (1773); Jak žíznivý jelen (1775); Pújdem, pújdem, hledat budem (1774); Sem pospješte, nemeškajte (1775). Dvadsaťjeden piesni sa dostalo do Jednotného katolíckeho spevníka z roku 1937. Na gramofónovej platni vyšli „Vianočné pastorále“ v spracovaní Tadeáša Salvu, Opus 1988.
Hoci Bajan je známejší ako hudobník, predsa podobne významná bola i jeho kazateľská činnosť. Bajan sám chcel byť a skutočne bol predovšetkým „sprostým“ (jednoduchým) františkánskym mníchom. Chcel byť príkladným kňazom a popri tom akosi „z núdze“ aj hudobníkom. Existujú doklady o tom ako horlivo vykonával pastoračnú činnosť kázňami a službou v každodenných potrebách v tých najchudobnejších vrstvách. Bol ozajstným „otcom chudobného ľudu“.
Ešte počas pobytu vo Vacove (1745-46) napísal latinský spis z morálnej teológie, obsahuje 12 traktátov o jednotlivých sviatostiach a problémoch ľudského svedomia i desatora (vyše 700 stranový latinský rukopis). Menej prebádaná je Bajanova kazateľská činnosť. Jej výsledky sú zhrnuté v štyroch rukopisných zväzkoch: Devoti sermones in Dominicis omnes ab Adventu usque ad Pascha inclusive (Zbožné kázne na všetky nedele od Adventu do Veľkej noci); Devoti sermones in Dominicis omnes a Dopminica Albis usque ad finem anni (Zbožné kázne na všetky nedele od Bielej nedele až do konca roka) ; Devoti sermones in festa Beattissimae Virginis Mariae et Sanctorum totius anni (Zbožné kázne na sviatky Blahoslavenej Panny Márie a svätých celého roka); Devoti sermones quadragesimales de Passione Domini (Zbožné kázne pôstne o Pánovom utrpení). Spolu vyše 4000 strán veľkosti priemerne 22 x 18 cm. Obsahujú 602 slovenských kázni. Rozdelené sú tematický podľa cirkevného roku a sviatkov. Osobitný zväzok tvoria kázne, na ktorých sa autorský podieľali aj jeho spolubratia: Anton Vančo, Euseb Gábor a Leonard Haller.
Najviac kázni pochádza z rokov 1760-1771, kedy bol Bajan v Skalici oficiálnym kazateľom. Podľa vtedajšieho zvyku si každú kázeň osve vypracoval. V rokoch 1772-76 ich všetky prepísal do zväzkov s úmyslom dať ich vytlačiť. Preto im dal jednotnú úpravu a dosť ustálenú jazykovú a pravopisnú formu. Vydanie kázni tlačou sa stalo aktuálnym až po jeho smrti, lebo odobrujúci cenzorský posudok a provinciálovo imprimátur je z roku 1793. Nebolo však sponzora, preto zostali v rukopisoch. V prvej polovici 20. storočia sa ich vyhľadávaniu v kláštorných knižniciach venoval P. Celestín Lepáček.
Bajan bol obľúbeným a vyhľadávaným kazateľom. Slovenské kázne Pavlína Bajana majú nábožensko – moralizujúce a didaktické zameranie. Nešlo mu však len o abstraktné či teoretické výklady náboženských právd, cirkevnej náuky a morálky. Vychádzal z reality vtedajšieho života. V jeho kázniach sa odráža život vtedajšej vyššej spoločnosti i jednoduchého ľudu. Na obidvoch stranách sa vyskytovali chyby a nedokonalosti. Všetkých zaslúžene klasifikoval po stránke morálnej. Hriech svetských pánov a príslušníkov cirkevnej hierarchie karhal rovnako, ako nezriadený život „sprostého“ ľudu. Ako člen žobravej rehole veľmi výrazne prejavoval zmysel pre sociálne problémy. Dožadoval sa spravodlivosti, kresťanskej lásky a ľudskej ohľaduplnosti. Vystupoval proti nespravodlivým vrchnostiam, sudcom a úradníkom; proti lži, podvodom, úplatkárstvu, podlízačstvu; proti fušerstvu remeselníkov a klamstvu obchodníkov; proti bezcitnosti hospodárov voči sluhom a robotníkom; proti pijanstvu, kartárstvu, hrám s kockami; proti výstredným zábavám a muzikám. Obsiahol všetky kladné i záporné stránky vtedajšej spoločnosti, ktoré často ilustroval konkrétnymi príkladmi zo svojho prostredia. Nezatváral sa akoby do cely kláštora, ale odporúčal „maličké vyrazení a kratochvíle“. V kázniach zachoval doklady o niektorých vtedajších obyčajach (svadby, fašiangy, svätojánske ohne, stavanie májov, priadky a pod.).
Príťažlivosť Bajanových kázni nespočívala len v ich realistickom obsahu, ale aj v spôsobe prednesu a v štýle. Počas kázne bol v stálom kontakte s poslucháčmi. Jeho reč neraz vyznievala ako otcovský a priateľský rozhovor. Bol to virtuálny dialóg, spestrený rečníckymi otázkami a zvolaniami. V jeho kázniach nie sú zriedkavé žarty, vtipy, irónia a rozličné veselé príhody. Príklady nepreberal len z Biblie, zo životov svätých, z antickej literatúry alebo z histórie, ale hojne zo skúsenosti a živej súčasnosti. Protiklady čnosti a hriechu demonštroval na konkrétnych činoch. Pozornosť poslucháčov upútal aj prekladmi, rozličnými výrokmi a frázami hovorovej slovenčiny. Preto bol Bajan obľúbeným a vyhľadávaným kazateľom. Pavlín Bajan svojím realistickým prístupom k človeku, sociálnym a humánnym cítením, prednesom a štýlom predstavuje typ ľudového barokového kazateľa. Z hľadiska rečového jeho rukopisy obsahujú slovenský jazykový fond lexikálne i gramatický.
Bajan patril spolu s P.N. Fojtom a P. J. Zrunekom medzi najvýznamnejších organistov – hudobníkov Salvatoriánskej provincie. Pre rozvoj kultúry v domácom jazyku majú však význam predovšetkým jeho kázne – obsahom i jazykom (kultúrna západoslovenčina) a melodické piesne s poetickými textami. On sám sa cítil predovšetkým „duchovným otcom chudobného ľudu“ – v zaopatrovaní biednych videl svoje hlavné poslanie. Bajan bol skutočne výraznou františkánskou osobnosťou. Patrí do dejín slovenského národa ako popredný predstaviteľ slovenského hudobného i literárneho baroka. BIBLIOGRAFIA:
1. (Beckovský slovenský spevník. Beckov 1758.) Aetemi Patris Filiae, Magnae Prolis Magnae Matri, Divini Pneumatis Organo . . . Ita suspirat . . . Paulinus Bajan, Ord. Minorum . . . Provinciae Hungariae Ssmi Salvatoris Sacerdos Professus, Venerabilis Conventus Beczkoviensis Organista. Anno reparatae salutis 1758. Notovaný slovensko-latinský rukopis. Fólio (priečne), 352 strán. – 2. (Skalický slovenský spevník. Skalica 1783.) Aetemi Patris Filiae, Magnae Proiis Magnae Matri, Divini Pneumatis Organo . . . Paulinus Bajan, Ord. Minorum . . . Conventus Szakolczensis Organista. Anno reparatae salutis 1783. Notovaný slovensko-latinský rukopis. Fólio (priečne), 268 strán. – 3. Promptuarium chorale pro tempore Adventus et Natalitiorum D. N. Jesu Christi, continens Tres Missas Rurales Pastoritias, Lytanias et Antiphonas Tota pulcha es, huic gaudioso tempori accomodatas. Pro majori glória Dei descripsit P. Paulinus Bajan, Ord. Minorum … in venerabili Conventu Szakolczensi . . . 1780. Notovaný slovensko-latinský rukopis. Fólio, 163 strán. – 4. Promptuarium Hebdomadae Sanctae continens Passiones cantari solitas die Dominica Palmarum et die Magno Veneris, nec non concentus aliquot ad Sacrum Sepulchrum applicandos. Missas quoque Feriae Quintae in Coena Domini et Sabbati Sancti, quod . . . calamo exaravit P. Paulinus Bajan, Ord. Minorum . . . Conventus Galgocziensis Organista. (Hlohovec 1759.) Notovaný slovensko-latinský rukopis. Fólio, 114 str.. – 5. (Harmónia Seraphica I. Hlohovec 1755.) Harmónia Seraphica seu Missae Chorales in Ecclesiis Fratrum Minorum Cantari solitae, quas succincti stilo pro majori vel mihori festorum oportunitate composuit, partim communes ad bassum genersiem reduxit P. Pauiinus Bajan, Ord. Minorum . . . Conventus Galgocziensis organista. Notovaný latinský rukopis. Fólio, 325 strán. – 6. (Harmónia Seraphica U. Skalica 1775.) Harmónia Seraphica seu Missae Chorales veteres et recentiores pro oportunitate temporis in Ecclesiis Fratrum Minorum cantari solitae. Quas ad placitum M. V. Patris Guardiani . . . Conventus Galgocziensis Patritii Weszelij . .’. descripsit Paulinus Bajan . . . Conventus Szakolczensis indignus organista. Notovaný latinský rukopis. Fólio, 191 strán. – 7. Jubilus Cordis Lauretarip vestitus Lytaniis nec non Antiphonis de Tota pulchra solemnibus et usualibus. Quem ad placitum M. V. Patris Patritii . . . descripsit Paulinus Bajan . . . Conventus Szakolczensis organista. Skalica 1776. Notovaný iatinský rukopis. Fóiio, 142 strán. – 8. (Harmónia Seraphica III. Skalica 1777.) V tomto zborníku chýba titulný list. Podľa obsahu sa zisťuje, že môže mať len uvedený názov. Notovaný latinský rukopis. Fólio, 208 strán. – 9. Jubilus Cordis Lauretanis vestitus Lytaniis nec non Antiphonis de Tota pulcha. Quem jussu R. P. Jacobi Waxmanskj . . . descripsit Paulinus Bajan . . . Conventus Szakolczensis organista, pro venerabili Conventu Pruskensi. Skalica 1777. Notovaný latinský rukopis. Fólio, 176 strán. – 10. (Harmónia Seraphica TV. Skalica 1779.) Harmónia Seraphica Missarum Choralium solemnium et communiorum pro temporis exigentia. Quam pro suo libitu in Conventu Galgocziensi ex majori parte composuit, et fere sexagenarius iterato sic compendiavit P. F. Paulinus Bajan, Ord. Minorum . . . Conventus Szakolczensi organista. Notovanj latinský rukopis. Fólio, 440 strán. – 11. Jubilus Seraphicus Lauretanis vestitus Lytaniis nec non Antiphonis de Tota pulchra et currentibus communibus per annum. Quem pro suo libitu calamo compendiavit, ad fallendum otium jam fere sexagenarius, P. F. Paulinus Btjan, Ord. Minorum . . . Conventus Szakolczensis organista. Skalica 1779. Notovaný latinský rukopis. Fólio, 247 strán. – 12. Cantionaie Chorale. Názov z chrbta knihy. Notovaný latinský rukopis. Fólio, 238 strán. – 13. (Jubilus Cordis III.) Zborník je nezvestný. Bajan ho napísal asi v roku 1749 a mal okolo 200 strán, formát fóliový. Obsahoval aj slovenské piesne. — Uvedené Bajanove hudobne zborníky nie sú na jednom mieste. Skalický slovenský spevník je v archíve Spolku sv. Vojtecha v Tmavé. Harmónia Seraphica m. jé v hudobnom oddelení Slovenského národného múzea v Bratislave-Hrad. Jubilus Cordis III. je nezvestný. Ostatné sú v hudobnom oddelení Matice slovenskej v Martine.
SLOVENSKÉ KÁZNE:
1. (Kázne na nedele adventné až veľkonočné.) Devoti sermones in Dominicas omnes ab Adventu usque ad Pascha inclusive. Qui Sacrae Scripturae conceptibus, sanctorum Patrum sententiis, historiis, aliisque rébus necessariis sunt repleti. Hos ex diversis authoribus studiose coUegit et in ecclesia corwentus Fratrum minorum Ord. S. Francisci, liberae regiaeque civitatis Szakolczensis per spatium annorum XI ex honoraria cathedra dixit. P. F. PauUnus Bojari, ejusdem s. Ordinis et civitatis patriota. Strán 1046. — 2. (Kázne na nedele po Veľkej noci do Adventu) Devoti sermones in Dominicas omnes a Dominica Albis usque ad finem anni . . . Paulinus Bajan. Strán 1091. — 3. (Kázne na sviatky mariánske a svätých.) Devoti sermones in festa Beatissimae Virginis Mariae et Sactorum totius anni. . . Paulinus Bajan. Strán 1156. — 4. (Kázne pôstne a príležitostné.) Devoti sermones quadragesimales de passione Domini. . . PauUnus Bajan. Na konci je autobiografia: Serieš origionis, nativitatis, educationis, studiorum, vocationis, religionis et totius vitae decursus P. F. Paulini Bajan, Ord. Minor. S. P. Francisci (strany 721-752). Strán 752.
LITERATÚRA:
Klétus Bielek: Z činnosti údov rádu sv. Františka provincie Najsv. Spasiteľa v Uhrách na poli katol. spisby slovenskej. Príloha č. 3 a 4 ku Kazatelni 10, 1890; V. J. Gajdoš: Slovenské rukopisy Paulina Bajana. Strojopis; V. J. Gajdoš: Barokový kazateľ Paulin Bajan. Katolícke noviny, Veľká noc 1971; Celestín A. Lepáček: Príspevky k dejinám cirkevnej hudby na Slovensku. Kultúra 4, 1932, s. 120-127 a 202-210; V. J. Gajdoš: Hudobné zborníky Paulina Bajana. Musicologica Slovaca m, Bratislava 1971, 181-225, aj separát; V.J. Gajdoš: Pavlin Bajan. 1721-1792. Zborník Záhorského múzea v Skalici D, Skalica 1971, 50-54; LKKOS str.38-40 spracovala Eva Fordinálová.
Ukážky:
Offertorium pro Solemnitate Epiphaniae (nahr. Musica Aeterna, CD Opus 1993) https://www.czechmusic.net/klasika/bajan1.mp3
Pastorella Když panna plačícímu (nahr. Musica Aeterna, CD Opus 1993) https://www.czechmusic.net/klasika/bajan2.mp3
