Keď sa po prvej svetovej vojne rozpadlo Rakúsko Uhorsko a s ním aj Mariánska provincia, slovenskí františkáni si zriadili teologické učilište v Žiline (1921). Medzi jeho prvými lektormi bol aj P. Peter. Roku 1924 získal doktorát filozofie v Budapešti, potom sa plne venoval pedagogickej práci na františkánskej teologickej škole v Žiline, neskôr aj v Bratislave; prednášal biblické vedy a jazyky. Po otvorení súkromného gymnázia Rehole menších bratov s právom verejnosti v Malackách stal sa jeho profesorom a prvým riaditeľom (1927-1939). Potom znovu pôsobil na františkánskej teologickej škole v Žiline až do r. 1950, keď kláštor násilne zlikvidovali. Zastával aj úrad definítora františkánskej Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa na Slovensku (1938-1939), bol gvardiánom v žilinskom kláštore františkánov a prefektom štúdií – hlavným správcom všetkých františkánskych škôl na Slovensku pri provinciálnom úrade v Bratislave, magistrom novicov v Malackách, členom výboru, neskôr predsedom dorastového odboru pri Okresnom úrade starostlivosti o mládež.
Posledné roky života prežil ako dôchodca v Charitnom domove v Beckove. Písal po slovensky a maďarsky, zaoberal sa dejinami františkánskej rehole, publikoval v rehoľných časopisoch. Napísal historickú štúdiu — dizertačnú prácu Mikor jottek a ferencesek Magyarországra és hol épult elsô kolostoruk? (Kedy prišli františkáni do Uhorska a kde založili prvý kláštor? Ostrihom 1925). Zaoberal sa v nej najstaršími správami o aktivitách františkánov v Podunajsku ešte za života sv. Františka z Assisi a dospel k názoru, že prvý kláštor mali v Ostrihome (1222). V časopise Serafínsky svet uverejňoval historicko-kritické články o vzniku františkánskeho tretieho rádu (terciárov), o živote sv. Františka a liturgické úvahy. Na odpočinku v Beckove spracoval a v strojopise zanechal Latinsko – slovenský a Slovensko – latinský slovník povolaní (1976).
BIBLIOGRAFIA
Mikor jottek a ferencesek magyarországba és hol épult elso kolostostoruk? Esztergom (1925), 8 , 47 s.; Latinsko-slovenský slovník povolaní. Beckov 1976. Strojopis o 138 stranách; Slovensko-latinský slovník povolaní. Beckov 1976 Strojopis o 111 stranách.
LITERATÚRA
C. Lepáček: Naši jubilanti. Bez miesta a roku (1939). (K 25. výročiu kňažstva Petra Esterleho a Ilumináta Smida.); Dr. P. Peter Esterle jubiluje. (K 25. výročiu kňažstva.) Serafínsky svet 18, Kremnica 1939, 181-184.; LKKOS str. 29 spracoval Vojtech Šarluška