Po stredoškolských štúdiách v rodisku vstúpil 25.08.1876 v Malackách do františkánskej rehole. Dali mu meno Berard, no neskoršie si ho zmenil na Viktor. Po filozofických a teologických štúdiách na rehomých učilištiach v Trnave a v Malackách bol 07.08.1883 vysvätený za kňaza.
Po krátkom účinkovaní v pastorácii bol lektorom teológie. V rokoch 1893-1897 bol v Bratislave sekretárom provincie a bibliotekárom. V týchto funkciách mal možnosť napísať dejiny bratislavského kláštora, kostola, kaplniek a reštaurovanej gotickej veže. Urobil tak na pamiatku šesťstoročného posvätenia kostola (1297-1897). Kniha vyšla síce po maďarsky, ale ide o jedinečné dielo pre históriu bratislavského františkánskeho kláštora. Iných sústavných dejín toho druhu nemáme. Niektoré Masárikove údaje však treba kriticky prijímať.
P. Viktor Masárik po sprísnení rehoľnej disciplíny vo františkánskych kláštoroch na Slovensku v r. 1898 z rehole vystúpil. Potom účinkoval ako diecézny kňaz, naposledy v Hasvári (Kostolná pri Dunaji), kde aj umrel.
BIBLIOGRAFIA: A szüz Máriáról nevezett szent Ferenczrendü tartomány pozsonyi zárdájának, templomának, kápolnáinak és góth stylü templom tornyúnak története. A zárdatemplom hatszáz éves felszentelésének emlékére 1297-1897. (Dejiny bratislavského konventu františkánskej provincie Panny Márie, jeho kostola, kaplniek a gotickej veže) Pozsony 1897. 8 , 6 plus 120 strán.
LITERATÚRA: Ľ. V. Rizner. Bibliografia III, Martin 1932, s. 164.; V. J. Gajroš: Františkáni v Sklovenskej literatúre, Cleveland, Ohio, 1979 s.117, LKKOS str. 893 spracoval Rudolf Hudec.