Podľa nepotvrdených rehoľných prameňov sa mal narodiť v Trnave. Do Rehole menších bratov vstúpil 17.06.1717 v Nitre. Prijal rehoľné meno Pavlín. Pri jeho zápise je poznámka, že je trnavský Slovák (Slavus Tyrnaviensis). Za kňaza ho vysvätili už r. 1721, čo umožňuje predpokladať, že v čase prijatia do rehole mal už za sebou štúdium filozofie. Pôsobil vo viacerých kláštoroch Mariánskej provincie (Šopron, Ostrihom, Nitra, Bratislava, Trnava) ako kazateľ, organista a učiteľ spevu pre klerikov. V Ostrihome sa v tom čase bohoslužby odbavovali ešte aj po slovensky, teda Čičman sa mohol uplatniť aj ako kazateľ pre Slovákov. Účinkoval aj v maďarských kláštoroch ako organista, lebo tam sa spievalo po latinsky. Určite vedel aj po maďarsky.
Napísal dve latinské hudobné práce, ktoré vyšli tlačou: „Honori Seraphico Processionate et Antiphonale Romana Franciscanum de Tempore et Sanctis concinatum. (O procesionáli a rímskom antifonári na cezročné obdobie a sviatky svätých, upravenom františkánmi na serafínskú počesť) (Accedit prologialis methodus fundamentu Cantus Gregoriani complectens. Ad usum Fratrum Minorum Provinciae S. Mariac in Hungaria accomodaturn. Anno 1747. Jaurini, typis G. Streibing. Recusum Posonii et Jaurini anno 1753), ktoré obsahuje základné metódy spevu gregoriánskeho chorálu; Diapsalma Harmonicum, sive Methodus tradens Regulamenta debitis cum pausis Divini Officii et aliorum Cursuum Cultum dei concernentium Psalmodiam. Posonii 1753. Typis J. M. Landerer (Harmónia žalmov). Druhé dielo napísal v Bratislave a obsahuje výklad omšového spevu, so zameraním na prednes žalmov. Obidve slúžili ako príručky pri bohoslužbách, hlavne pri odbavovaní breviára. No obsahovali aj teoretické pravidlá pre chorálny spev. Hoci Pavlín Čičman nezanechal nijaký slovenský spis, predsa patrí do slovenských kultúrnych dejín. Svojimi spismi sa ako hudobný teoretik a pedagóg zapísal do dejín hudby na Slovensku.
Pozoruhodný záznam o ňom je v pôvodnom provinciálnom nekrológu. V Trnave bol mimoriadnym spovedníkom sestier klarisiek. Keď tam podľa dobrej a nábožnej obyčaje spieval v chóre litánie na počesť Panny Márie, ktorú spevom vždy oslavoval, počas samotného spevu sa mu odrazu v prsiach čosi prihodilo a stratil hlas. Umrel na suchoty v Bratislave.
BIBLIOGRAFIA: Honori Seraphico Processionale et Antiphonale Romano Franciscanum de Tempore et Sanctis concinatum. Accedit prologialis methodus fundamenta Cantus Gregoriani complectens. Ad usum Fratrum Minorum Provinciae S. Mariae in Hungaria accomodatum. Anno 1747. Jaurini, typis G. Streibing. Recusum Posonii et Jaurini anno 1753; Diapsalma Harmonicum, sivé Methodus tradens Regulamenta debitis cum pausis Divini Officii et aliorum Cursuum Cultum dei concernentium Psaimodiam. Posonii 1753. Typis J. M. Landerer.
LITERATÚRA: S. Farkas: Scriptores Provinciae Hungariae Reformatae nunc S. Maria, Bratislava 1879, s. 56 nasl.; D. Orel: Hudební památky františkánske knihovny v Bratislave. Bratislava 1930, 13 n; J. V. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre, Cleveland – Ohio r. 1979 str. 50; LKKOS str.212 -213 spracoval Rudolf Hudec.
