Po základných školách v rodisku chodil do gymnázia v Trstenej. Františkánom sa stal 24.08.1905 v Malackách. Vtedy dostal rehoľné meno Remíg. Filozofické a teologické štúdiá konal na františkánskom učilišti v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 30.06.1911. Pôsobil vo viacerých kláštoroch ako gvardián (Žilina, Bratislava, Malacky, Trstená), magister klerikov v Malackách a Skalici a lektor filozofie v Malackách. Vo všetkých kláštoroch vynikal ako kazateľ a ľudový misionár na slovenskom vidieku. V Trstenej sa stal provinciálnym poradcom, mimoriadnym spovedníkom rehoľníčok z Kongregácie milosrdných sestier sv. Kríža (Krivá), cenzorom, ľudovým komisárom a historikom rehole. Vyznačoval sa ako kazateľ a ľudový misionár. Vykonával aj funkciu provinciálneho vikára r. 1935, a predtým aj kustóda provincie.
Bol vytrvalým spolupracovníkom Serafínskeho sveta od r. 1922 až do jeho núteného zániku r. 1950. Uverejňoval v ňom duchovné úvahy pre terciárov a pútavé i poučné príbehy zo života slovenského ľudu. P. Remíg sa tu prejavil ako dobrý literárny štylista a realistický pozorovateľ života. Svoje články písal aj pod menom Maťkovan, pod skratkou PRŠ a pod pseudonymom Ctiboh Samotínsky. Pod týmto menom vydal aj divadelnú hru.
BIBLIOGRAFIA: Ctiboh Samotínsky: Pomník na hrobe otcovom. Činohra v 5 dejstvách. Malacky 1925. Pravidelné príspevky v Serafínskom svete v rokoch 1922-1950. Pre potreby rehoľných spolubratov preložil z latinčiny Regulu a Závet nášho sv. Otca Františka. Brno 1926. V rukopise zostali jeho kázne vo viacerých fascikloch.
LITERATÚRA: V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979; Katolícke noviny, r.63, 1948, č.34; Slovenský biografický slovník V. Martin 1992. s.468.; LKKOS str. 1332 Ján Letz
