Malinský, ako aj viacerí františkánski organisti, prišiel k nám z českých krajov. No trvalým pôsobením v slovenskom prostredí našich kláštorov sa prispôsobil. Do františkánskej rehole vstúpil 13.08.1804 v kláštore v Nových Zámkoch. Dostal rehoľné meno Václav. Kňazom nebol. V zázname o jeho prijatí do rehole poznamenali, že umením je organista (arte sua organista). Čiže prišiel už z domu ako vyučený organista. Rehoľnú profesiu skladal 27.03.1806 v Trnave. Vtedy v príslušnej knihe o tom vlastnoručne napísal: “Ga niže podepsany uznawam, že ze žadny nasylnostj dobrovolne sem Swatu Profesyu zložil. Fráter Venceslaus Malinský.”
V rokoch 1808 – 1812 bol organistom v malackom kláštore. Od r. 1813 až do smrti býval v trnavskom kláštore ako organista a komponista. Zostalo tam po ňom mnoho pôvodných a aj odpísaných skladieb, hlavne latinských pre potreby v chóre i v kostole. Používal i diela svojho súčasníka a spolubrata Reháka. Ale v jeho hudobnom repertoári boli aj profánne skladby. Napríklad dozvuky napoleonských vojen a víťazstva pri Lápäku sú v zborníku pochodov a nemeckých piesní. Hŕba jeho ešte neprebádaného rukopisného hudobného materiálu je dnes v hudobnom oddelení Slovenského národného múzea v Bratislave — Hrad, fascikel značky: MUS XVHI28-48.
Fr. Václav Malinský patrí do generácie františkánskych hudobníkov, ktorí zanechali pole rýdzo gregoriánskeho chorálu a osvojovali si aj modernejšie hudobné druhy.
LITERATÚRA: V. J. Gajdoš: Františkánska knižnica v Malackách. Bratislava 1943; V. J. Gajdoš: Hudobné pamiatky v Malackách. Slovenský rozhlas III, 1942, č. 42,13 n; V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland. Ohio. 1979, s.114 a nasl.; Elschek, O.: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava 1996, s.161; LKKOS str. 869 spracoval Rudolf Hudec
