Do františkánskej rehole vstúpil 15.06.1765 v Ostrihome, ktorý bol súčasťou Mariánskej provincie, do ktorej patrili i niektoré slovenské kláštory vo vtedajšom Uhorsku. V tamojšom františkánskom kláštore sa v tom čase kázalo po slovenský a odbavovali sa aj slovenské bohoslužby. Noviciát si vykonal v Stoličnom Belehrade (r. 1766-1767). Kňazom sa nestal. Pravdepodobne mal hudobné vzdelanie už z domu, lebo v rehoľných záznamoch sa od začiatku uvádza ako organista. Rozvoju jeho talentu prialo aj rehoľné prostredie ovplyvnene zákazom inštrumentálnej hudby v Mariánskej provincii z r. 1730 a preferovaním organu ako sprievodného nástroja pre jednohlasný chórový spev. Vyučoval klerikov gregoriánsky spev a hudbu na organe.
Existujú záznamy o tom, že bol aj krajčírom a podľa potreby vykonával aj iné práce v kláštore pivničiar a vrátnik. Účinkoval v týchto kláštoroch: Ostrihom (r. 1765), Stoličný Belehrad (r. 1766-1768), Šopron (r. 1769-1772 a 1778-1781), Malacky (r. 1773-1774), Frauenkirchen (r. 1788-1793), Svätý Ladislav (r. 1794), Trnava (r. 1795-1815). Pre neúplnosť údajov nebolo možné zistiť miesto jeho pobytu pre obdobie: r. 1775-1777 a 1781-1787.
Pretože Rehák pôsobil aj v kláštoroch, kde sa užívala maďarská či nemecká reč, predpokladá sa u neho znalosť týchto jazykov. Určite ovládal aj latinčinu, lebo tento jazyk potreboval pri zhotovovaní svojich hudobných zborníkov. Hlavnými funkciami fr. Jozefa Reháka bolo hranie na organ a chorálny spev. Napísal školu gregoriánskeho spevu a zborníky chorálnych a iných skladieb. Toto umenie dokonale ovládal. Vieme o štyroch hudobných zborníkoch Jozefa Reháka:
1. Počas prvého pobytu v Šopronskom konvente (r. 1772) zostavil zborník liturgických piesní Liber conventus Soproniensis ad Divam Virginem in coelos assumptam, continens diversas cantilenas et offertoria pro omni tempore (Kniha šopronského konventu Nanebovzatia Panny Márie, ktorá obsahuje rôzne piesne a ofertóriá na každý čas). Obsahuje rozličné piesne o Pánu Ježišovi, Svätej Trojici, Panne Márii, mučeníkoch a svätých, apoštoloch, piesne vianočné a veľkonočné a pod. Texty sú latinské. Notácia je moderná. Hoci Rehák zborník vyhotovil v šopronskom kláštore, v r. 1788 ho preniesli do kláštora v Trnave. Františkánsky kláštor v Šoprone bol za Jozefa II. zrušený (r. 1787), preto sa niektoré veci stade prenášali do iných kláštorov.
2. Popri komponovaní sa venoval i hudobnej teórii. R. 1793 napísal pre noviciát vo Frauenkirchene latinsko-nemeckú príručku o speve gregoriánskeho chorálu Gregorianum chorale decus (Pôvab gregoriánskeho chorálu), skladajúcu sa z dvoch častí. V prvej teoretickej časti podal stručný výklad notácie a štylistiky chorálového spevu žalmov, martyrológia, breviára, pašií a omšových textov. Druhá praktická časť obsahovala latinské spevy, ktoré sa spievali pri rozličných liturgických úkonoch: omšové piesne, obrady Veľkého týždňa, rôzne spôsoby odbavovania breviára, magnifikaty, štyri antifóny, rekviem a piesne na cezročné obdobie, spevy k sviatkom: Mariánskym, Petra a Pavla, Štefana kráľa, Anjelov strážnych, Sv. Františka, Sv. Didaka, Posvätenie chrámu, viaceré melódie na Benedicamus Domino, štyri rozličné antifóny, Stella coeli, Tota pulchra, Te Deum, Tantum ergo a iné. Osobitné miesto majú omše Requiem a šesť árií za mŕtvych. Veľmi pekná je úprava zborníka. Zvlášť vyniká pestrý titulný list. Tak na ňom ako aj vnútri je použitá čierna i červená farba. Písmo je napodobenina tlače. Nakoľko P. Jozef Rehák umrel v Trnave, zborník tam zostal. Choralisti ho tam ešte dlho po jeho smrti užívali. Napríklad aj organista a komponista fr. Václav Malinský, ktorý ho v r. 1831 dal previazať. Vo františkánskom chóre v Trnave z neho spievali ešte aj v r. 1876, kedy ho opäť preväzovali.
3. Tretím Rehákovým zborníkom je Liber continens diversa Requiem et varias cantilenas (Kniha obsahujúca rôzne rekviem a piesne, 1798), pôvodne slúžila ako autorova osobná bohoslužobná pomôcka. Obsahuje omše Requiem a rozličné piesne. Spevník je poškodený, čo dosvedčuje, že sa dlho užíval. Rehák ho vyhotovil v r. 1798 v Trnave, najprv pre svoju potrebu, potom ho zanechal pre kláštor.
4. Napokon štvrtý zborník Liber choralis conventus Tyrnaviensis (Chórová kniha trnavského konventu, r. 1800) zostavil pre chór tamojšieho konventu. Vpredu na šiestich stranách je index notovaných incipitov. Z obsahu: Te Deum, Gaude Dei Genitrix, Stella caeli, antifóna za dážď, vešpery a hymny, Alma redemptoris, Ave regina, Regina coeli, Salve regina figuralis, Miserere mei, litánie o Mene Ježiš, litánie loretánske (26 spôsobov), Tota pulchra pre dva hlasy (15 spôsobov), Kyrie eleison, ďalších 36 spôsobov loretánskych litánií, Tota pulchra (8 spôsobov), litánie o sv. Františkovi, Totus amor s. Francisce (2 spôsoby), litánie o sv. Antonovi (2 spôsoby). Aj listy tohto zborníka sú dochytané a poškodené, čo svedčí o ich častom užívaní. Niektoré piesne majú viacero variantov, aby pri každodennom užívaní nevyznievali monotónne. V barokovej dobe bolo bežné, že rehoľní organisti viaceré kompozície jednoducho odpisovali z uznaných hudobných príručiek a typických schválených zborníkov. A preto len podrobnejším rozborom by sa dalo zistiť, ktoré skladby skutočne skomponoval fr. Jozef Rehák.
Fr. Jozef Rehák obohatil repertoár františkánskych hudobnín v Mariánskej provincii nielen gregoriánskymi skladbami, ale aj figurálnymi. Záslužný čin vykonal najmä zborníkom so školou gregoriánskeho spevu. Svojimi prácami sa radí popri P. Roškovskom a G. Dettelbachovi k popredným osobnostiam slovenskej františkánskej hudby 18. storočia. I keď sa jeho pôsobenie v reholi spája zväčša s hudobnou tvorbou, prejavil sa i literárne. Napísal rozsiahle asketické dielo Erbaulich Betrachtungen in der Einsamkeit (Povznášajúce úvahy v samote), ktoré sa zachovalo v odpise Ľudovíta Bourgaloua z r. 1770. V trnavskom kláštore umrel v jedálni počas obeda. Keď zjedol polievku, náhle dostal mŕtvicu. Pochovali ho v kláštornej krypte pod kostolom.
BIBLIOGRAFIA
Liber conventus Soproniensis ad Divam Virginem in coelos assumptam, continens diversas cantilenas et offertoria pro ornni tempere. Descriptus per fratrem Joseph Rzehak sub felici gubernio admodum venerabiíis patris Januáru Wolff. MDCCLXXH (1772). Notovaný latinský rukopis, 40×26 cm, 4 listy s incipitmi a 193 strán. Je v hudobnom oddelení Slovenského národného múzea v Bratislave — Hrad;
Gregorianum chorale decus, id est brevis sed absoluta cantus choralis ex fundamento discendi docendive methodus. In usum tyronibus cunctis, peculiarem non nultis vero magistris in subsidium, ad novitios leviori negotio instituendos non minus opportunum. Additis etiam iis omnibus, quae per totius anni decursum in celebrandis cantu chorali divinis officiis perficienda occurrunt et requiruntur. Approbante R. P. Ianuario Wolf, Ordinis minorum S. P. Francisci Provinciae Marianae in Hungaria ss. theologiae lectore, consultore et custode emerito, nec non venerabilis ejusdem Provinciae conventus Mariano Pratensis guardiano colendissimo. Pro novitiatu edita per Fratrem Josephum Ržehak, ejusdem Ordinis et conventus organistom. MDCCXUllt. Frauenkinchen 1793. Notovaný latinský rukopis, 56,5x 34,5 cm, 133 strán. Je v uvedenom múzeu v Bratislave;
Liber continens diversa Requiem et varias cantUenas. Descriptus pro simplici usu fratris Josephi Rzehak anno 1798. Nunc autem pertinet ad venerabilem conventum Tyrnaviensem. Trnava 1798. Notovaný latinský rukopis, 38×25 cm, 42 strán (niekoľko listov chýba);
Liber choralis conventus Tyrnaviensis ad s. Jacobum, continens litanias, Tota pulchra et antiphonas per annum currentes. Descriptus per fratrem Josephum Rehak Ordinis minorum S. P. Francisci organistam. MDCCC. Trnava 1800. Notovaný latinský rukopis, 27,5×21 cm, 437 strán. Vpredu je na šiestich stranách index notovaných incipitov. — Všetky uvedené Rehákove hudobné zborníky sú v Slovenskom národnom múzeu, hudobného oddelenia. Bratislava – Hrad.
Našiel sa aj asketický rukopis zväzok: Ludovici Bourdalou Erbauliche Betrachtungen in der Einsamkeit. Abgeschrieben von Fráter Joseph Rzehak, der Marianischen Provintz in Ungarn Laybruder, und in den Oedenburger Kloster dermaligen Organisten Anno 1770. Rukopis 23×17,5 cm, 402 strán. Je v Univerzitnej knižnici v Bratislave, značka: Ms 655.
LITERATÚRA
D. Orel: Hudební památky františkánske knihovny v Bratislave. (Bratislava 1930, 13-15.); L. Burlas: Hudba na Slovensku v dobe barokovej. (Slovensko 16, 1951, s. 313); Československý hudební slovník osôb a institucí II. (Praha 1965, s. 455); Dejiny slovenskej hudby. (Bratislava 1957, s. 149; D. Orel v časopise Cyril 1937, s. 51); V. J. Gajdoš: Barokový hudobník Jozef Rehák. (Strojopis); Gajdoš, V. J.: Františkáni v slovenskej literatúre. (Cleveland, Ohio. 1979, s.147-150); LKKOS str.1187 spracoval Rudolf Hudec.