Stredoškolské štúdium absolvoval v Köszegu, kde r. 1826 vstúpil do františkánskej rehole. Potom študoval filozofiu a teológiu v Bratislave a Ostrihome, kde ho r. 1833 vysvätili za kňaza. Niekoľko rokov pôsobil ako kazateľ v Komárne, od r. 1842 bol profesorom na gymnáziu v Nových Zámkoch, kde usporiadal františkánsku kláštornú knižnicu. Pri jej katalogizácii objavil kódex z r. 1430 (pomenovaný najprv po ňom – Piryho, neskôr Novozámocký kódex), obsahujúci evanjeliá, kázne a vyše štyritisícriadkovú Legendu o sv. Kataríne z Alexandrie. Od r. 1852 bol gvardiánom kláštora vo Svätom Antone, neskôr v kláštore v Pešti. Od r. 1863 pracoval ako vedúci úradu správy provincie, od r. 1872 znova ako predstavený uhorskej františkánskej provincie.
Literárne prispieval do maďarských periodík. Viacero jeho oslavných kázní vyšlo pri príležitosti slúženia zlatých sv. omší rôznych významných osobností, pri ich osobných výročiach, oslavách, pohreboch: Emlény az érsekújvári gymnasium megnyitására (Spomienka na utvorenie novozámockého gymnázia, Komárno 1842); Egyházi beszéd a boldogságos szüz Mária… (Kázeň o blahoslavenej Panne Márii…, Pešť 1855); Versek az esztergomi bazilika szentelésekor… (Báseň k vysviacke ostrihomskej baziliky…, b. m. 1857); Versek Scitovszky János bibornok primás arany miséjére… (Báseň k zlatej omši arcibiskupa Jána kardinála Scitovského…, b. m. 1859); Gyászbeszéd néhai gróf Batthyány Imjos. .. ünnepélyes eltemetésére (Smútočná kázeň pri slávnostnom pohrebe grófa Ľudovíta Baťána…, 1870) atď. V rukopise zostali jeho misijné a iné kázne i krátky súhrn dejín rádov v latinčine.
LITERATÚRA: Slovenský biografický slovník IV. Martin 1990, s.470; Szinnyei, J.: Magyar irók élete és munkái 10. Budapešť 1905, s. 1196-1198.; LKKOS str. 1081-1082 spracoval Vojtech Strelka
