Bol jedným z tých moravských rodákov, ktorí dlhší čas pôsobili v slovenských františkánskych kláštoroch Salvatoriánskej provincie a tam sa zúčastnili na kultúrnom a literárnom živote. Františkánom sa stal v r. 1730 v Hlohovci. Dostal rehoľné meno Damascén. Za kňaza bol vysvätený r. 1736. Najprv pôsobil ako kazateľ. V rokoch 1742 – 1744 bol v žilinskom kláštore lektorom filozofie. Držal tam aj verejnú filozofickú dišputu r. 1743. Okrem lektorskej činnosti na sviatky chodieval vypomáhať do okolitých farností (Rajec, Kysucké Nové Mesto). Zo Žiliny odišiel za lektora morálnej teológie do Pruského. Gvardiánom bol v kláštoroch v Skalici, v Šebeši a v Žiline. Všade sa staral o záchranu historických písomných pamiatok. V kláštornej kronike na 90 stranách zaznačil po latinsky udalosti z roku 1762 – 1770 (s prestávkou ). Dával do poriadku archívy a zveľaďoval bibliotéky.
Napísal výklad a pravidlá františkánskej rehole pod názvom: „Lámaní chleba v reči slovanské”. Zo súvislosti vyplýva, že sa tým mala rozumieť slovenčina. Dosvedčuje to aj stanovisko provinciálneho definitória z júla 1765, keď sa oznamuje, že práve vyjde v slovenskom jazyku výklad na regulu, ktorý sa bratom veľmi odporúča. Bola to práve Charvátova kniha. I v cenzorskom posudku na začiatku knihy sa o jej jazyku výslovne píše: „lingua slavonica — expositio slavonica”, čiže slovenčina. Keď Damascén Charvát umrel v Uherskom Hradišti, tamojší kláštor už opäť patril do českej provincie. Do Salvatoriánskej prináležal v rokoch 1605 – 1785.
BIBLIOGRAFIA: Fractio Panis in Refectionem Fratrum Minorum, neb Lámaní chleba k Požjwánj Bratruw Menssých we Wyswetlených neywyssjch Rjmskych Papežuw: Mikulásse III-ho a Klementa V-ho založený, z mnohých swatých Učiteluw, a uprimneg Mysle Swateho Frantisska Wykladateluw zebraný, též mnohými domAcymi Príklady ozdobený a potwrzený, k duchownjmu úžitku Bratruw Laikuw Slowanského Gazyka a w reči Slovanské predstawený a na swetlo wydaný. W Uherskeg Shalicy 1765. U Gozefa Ant. Škarnycla. Osmorkový formát, strán 612.
LITERATÚRA: Ľ. V. Rizner: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900 II. Martin 1931, s.202.; C. Lepáček: Františkáni v slovanskej spisbe pred Bernolákom. Kultúra 9, 1937, 120; V. J. Gajdoš: Františkáni na Záhorí. Almanach Spolku záhorských akademikov. Brno 1938, 113; V. J. Gajdoš: Doplnky k súpisu skalických tlačí. Duchovný pastier 38, 1963, 82-84; Kroniky kláštorov v Skalici, v Šebeši a v Žiline; LKKOS str. 549 spracoval Rudolf Hudec.
