Pochádzal zo Závodu. V blízkych Malackách poznal činnosť františkánov, preto sa hlásil do františkánskej rehole. V Malackách vstúpil 11.12.1658 do noviciátu a prijal rehoľné meno Edmund. Filozofiu a teológiu študoval pravdepodobne v Trnave na františkánskom studiu generale. Za kňaza bol vysvätený v roku 1663. Ako kazateľ a organista pôsobil vo viacerých kláštoroch (Trnava, Malacky a iní) Mariánskej provincie. V pôvodnom nekrológu o ňom poznamenali, že za horlivú dušpastiersku prácu bol poctený hodnosťou definítora (poradcu) provincie. Ďalej tam čítame, že bol výtečným kazateľom.
Z kazateľskej činnosti nemáme nijaké Beňovičove slovenské kázne. No zachovala sa latinská rukopisná knižka: Scutum fidei orthodoxae (Štít pravej viery). Je to obrana základných článkov katolíckej viery, proti evanjelíckym a kalvínskym kazateľom: obrana základných článkov katolícjej viery, obrana úcty k ostatkom svätých, obrazov svätých, učenie o očistci, Písmo, omša, prijímanie, slobodná vôľa, sviatosti, pôst, rehoľné sľuby a pod. Z toho možno vyvodiť, že Beňovič sa aktívne zúčastňoval rekatolizácie v miestach s protestantským obyvateľstvom.
Okrem kazateľskej činnosti Edmund Benovič bol aj organistom a hudobným skladateľom. Zachovali sa nám od neho dva hudobné zborníky. Liber Sacrorum chorálium…(Kniha chorálových omší…) s tridsiatimi latinskými chorálnymi omšami, ktoré už v 17. storočí spievali v chóroch františkánskych kláštorov na Slovensku. Beňovič tento zborník vyhotovil v roku 1691 pre františkánský kláštor v Trnave. Ide o najstaršiu zbierku tohto druhu u nás, ktorá bola vzorom pre ďalších františkánskych hudobných skladateľov. Druhý zborník nemá titulný list, preto ho nazveme prosto Beňovičov zborník. Obsahuje latinské introity, prózy, hymny, antifóny, omšu Requiem, a kapitolu teórie chorálneho spevu. Pôvod tohto zborníka je tiež v Trnave na konci 17. storočia.
Edmund Beňovič si svojimi hudobnými zborníkmi vydobyl významné postavenie v dejinách barokovej hudby na Slovensku. Tobôž, keď práve jeho Liber Sacrorum svojou starobylosťou u nás predstavuje akoby prototyp pre hudobné zborníky neskorších františkánskych hudobných skladateľov. BIBLIOGRAFIA
Liber Sacrorum choralium sub guardianatu M. V. Patris Alexii Kostolany labore Fris Edmundi Benyovicz pro choro Tyrnaviensi conscriptus. Anno Domini 1691 permittente A. R. Patre Felice Miskey, ministro provinciali. Notovaný hudobný rukopis veľkého fóliového formátu, strán 156; Beňovičov zborník. Trnava z konca 17. storočia. Notovaný zborník fóliového formátu, 104 strán. Texty v obidvoch zborníkoch sú len latinské. Teraz sú v Okresnom archíve v Trnave. Scutum fidei orthodoxae. Labore Fris
Edmundi Benyovicz, anno 1665. 2. junii concinnatum ez diversis autoribus et utilissimum inter haereticos conversanti. Latinský apologetický rukopis rozmerov 14.5×9.5 cm, strán 193.
LITERATURA
V. J. Gajdoš: Dva hudobné zborníky zo 17. storočia. Musicofogica Slovaca 1-2, Bratislava 1969, 297-312. Edmund Juraj Beňovič