Po vychodení rétoriky v rodisku vstúpil do františkánskej rehole 18.10.1802 v Pruskom. Prijal rehoľné meno Serafín. Filozofiu študoval v Kremnici r.1803-1805. Teológiu v Hlohovci a v Skalici r.1805-1809. Za kňaza bol vysvätený r.1809. Prvým jeho pôsobiskom bol kláštor v Beckove, ale pridelený bol za kaplána do Nového Mesta nad Váhom, kde účinkoval v rokoch 1809-1814. Ďalej býval v Hlohovci r.1814-1821, napokon až do konca svojho života v Pruskom vo funkcii gvardiána. Bol aj organistom. Z čias, keď bol novomestským kaplánom, sa zachovali jeho slovenské rukopisné kázne. Jedna je z r.1809 na 23. nedeľu po Turíciach. Ďalej máme Kocianove slovenské pôstne kázne, ktoré taktiež kázal v Novom Meste r.1814. Spolu je to sedem kázní. Kocian bol síce Skaličan, no jeho slovenčina nie je skaličtinou. Je to bernoláčtina. Obsah kázní je triezvy s praktickými aplikáciami pod dojmom Kristových muk.
BIBLIOGRAFIA:
Dictio sacra pro Dominica 23. post Pentecosten. Slovenská kázeň z roku 1890, kázaná v Novom Meste nad Váhom. Na konci je poznámka: Dicta Vag-Ujhelini per Patrem Seraphinum Kotzian p.t. Capelianum. 1809, 4, strany 4; Conciones quadragesimales in Ecclesia Oppidi Vagh – Ujhelini dictae Anno 1814. Slovenské pôstne kázne v jednej zložke o 27 stranách, kvartový formát. (Dňa 13. mája 1815 v Novom Meste nad Váhom odznela slovenská kázeň o vojne proti Francúzom: Sermo sacer dictus tempore resumpti contra Gallos belli. V. Ujhelini 1815. Ale tú nekázal Kocian. Ani jeho písmo to nie je. No iste ju povedal niektorý páter z beckovského kláštora. Brojí proti prelievaniu krvi. Cirkevné i svetské vrchnosti nariadili pobožnosti proti vojne. Cisár sa utieka o pomoc priamo u pápeža. Kázeň má päť strán slovenského textu.)